Úryvok z románu Fraktúra duše.

„Počúvaj, Peter, prišli sme ti gratulovať, lebo vydavateľstvo NOVA schválilo na tento rok edičný plán a tvoja zbierka poviedok ČREPINY V DUŠI vyjde ešte v prvom polroku. Tu máš , máš to tam. Máš to v každých novinách a onedlho ťa odprevadíme podpísať s vydavateľstvom zmluvu a budeš prvý novinár našich novín, ktorému vyjde kniha a to je dôvod oslavovať a...“ a chcel pokračovať, ale Maja a Sväťo, či Peter a Juraj, alebo Katka sa už rozjazykovali a bolo koniec neoficiálnym oficialitám, a tak len popíjali, rehúňali sa a hádali, kto napíše recenziu na tú zbierku a krátko po desiatej večer sa ozvalo silné búchanie na dvere, to prišli šediví muži v šedých uniformách starajúci sa o poriadok v domoch jednotlivých štvrtí Košíc, kde predtým Štefíkovci pôsobili a dôrazne začali dohovárať prítomným, aby sa krotili, pretože všetci starší nájomníci, dvaja mali nad päťdesiat, sa telefonicky sťažovali, že sa tu robia orgie a také niečo je v socializme prísne zakázané a trepali tak dlho, až naozaj celá tá hromada stíchla a Miro tú bandu pozval do svojho rodinného domu, ktorý mal rozostavaný asi sedemnásť rokov, ale dalo sa tam slušne existovať a ešte slušnejšie vyspevovať až do rána a ráno sa naliať buď pivom, alebo vodou a poďho ísť robiť noviny.
„Peťo s Janou majú voľno, len tí dvaja, sú na tom najhoršie, ostatní makať,“ organizoval a smial sa pod vykrútené prešedivelé fúzy, ktoré z neho robili dôstojného otca. Mohol robiť čokoľvek – profesora, farára, filozofa, spisovateľa, misionára... ale on robil novinára a ako pridruženú firmu mal členstvo v komunistickej strane.
„Vravel som ti, keď sme sa brali, že budem písať a stanem sa spisovateľom, vravel?“
„Musí to byť pre teba ťažké žiť takýto život s toľkými pojašencami...“
„Ja mám tých pojašencov rada. Veľmi som sa skamarátila s Majou. Je pravda, že pôjde do Bratislavy?“
„Ak tam prevelia toho jej policajta, prevelí sa aj ona. Ale tá sa nestratí. Každé noviny, ktoré ju kúpia, len a len získajú!“
„Prečo mi nerozprávaš o tej zbierke? Prečo si jej dal názov Črepiny v duši? To preto som po nociach nemohla spávať, keď si ťukal a ťukal a nedajbože prestať? Tvoja kniha... vieš, že si to ani neviem predstaviť? PETER ŠTEFÍK: ČREPINY V DUŠI.“
„Nedramatizuj to... Črepiny v duši... pozri, ako sme poznačení, akí sme uniformovaní, ako pionieri s pionierskymi šatkami... a tých črepín v duši je priveľa a tie črepiny kus po kúsku driapu dušu...,“ povedal. „Možno to aj komunisti cítia...“
„V politike sa nevyznám. Viem, že je rok tisícdeväťstosedemdesiatosem a po polročnej uzávierke príde na rad ročná...“
„Ty moja ročenka ekonóma! Za honorár pôjdeme na dovolenku! Pôjdeme k nám, do hôr...“
„Ja a hory... ja radšej slnko, vodu, piesok a teplo... poďme k moru...“
„To sa ešte dohodneme...“

mail: frantisekpiljar11@gmail.com
mobil : 0907 186 100

Moje knihy s venovaním a autogramom nekúpite v žiadnom kníhkupectve.
Môžete si zakúpiť knihy na dobierku. Cena je 10,00€/ks + poštovné.